Prvé týždne po castingu som stále ešte žila v spomienkach.
Doma som musela priznať farbu.
Všetko som napísala mojej sestre, aby to opatrne povedala mamke.
Viem veľmi dobre, čo by mi mama povedala, chcela som sa tomu vyhnúť.
Aby ju Eva postupne pripravila na moje častejšie návštevy Slovenska.
Súťaž, o ktorej priebehu nikto nič nevedel sa mala odohrávať v mojej domovine.
To bolo asi tak všetko, čo som vtedy vedela.
Skrátka, nevedela som do čoho leziem...

Ako sa mi predražila dokrútka - časť šiesta

Oznámila som to konečne synovi aj najmladšej dcérke.
Dovtedy to bolo moje a Milkine tajomstvo.
Moje dve virtuálne kamarátky sa to tiež už dozvedeli a začali mi fandiť.
Kolegyňa Pavla, ktorá bola so mnou na castingu vycapila na facebook moju fotku s komentárom, že budem televízna hviezda.
To mohla rovno roztrúbiť v mestskom rozhlase.
Katka to hneď roztrúbila na mojom vtedy domovskom portáli, kde to videli všetky kamarátky aj nekamarátky :-)

Dni pomaly ubiehali, školský rok končil a tým aj moja práca.
Začali prázdniny a ja som si naivne myslela, že si užijem moje prvé dva mesiace voľna.
Dovtedy som nevedela, čo je voľno. Práca na hoteloch ma celú pohltila. Všetky piatky, sviatky som bola totálne vyťažená. V škole je to iné. Viac voľna, no samozrejme oveľa menej peňazí...

Vyvárala som, vypekala, robila nové recepty, oprašovala staršie a občas varovala vnúčatká.

Krátila som si čakanie na ďalšie kolo súťaže a čakala telefonát.

Ten ma zastihol v tom najlepšom.
Vegetili sme s rodinou na susedovie chate neďaleko Prahy.
Užívali sme si rodinné prázdniny v prírode.

Naše grilovačky boli hotové gurmánske orgie. Živánska, špízy, gyrosy, kebaby, šaláty, pivo a kotlíkový guláš. Piekla som koláče, robila langoše...
Začala som sa prejedať, aby som si nervy obalila tukom.

Večerné prechádzky, raňajky v tráve boli to, čo som tak veľmi potrebovala.

Bez internetu, bez televízie, iba oheň v pahrebe, gitara a spev.
Blízko jazero, kúsok les.
Počasie nám tiež vyšlo.

Po nedávnych vypätých situáciách čo som zažila to bol hotový balzám.
Vôbec mi nevadilo tých sedem kíl, čo som narástla do šírky.

Aby sa mohla dokrútka uskutočniť, musela som prerušiť dovolenkovanie a vrátiť sa do rozpáleného veľkomesta.

Redaktorka mala v pláne predstaviť ma divákom.
Ukázať aká vlastne som, čo robím v bežnom živote.
Obe moje dcérky prišli ku mne aj s maličkými.
Mali byť súčasťou natáčania.

Pôvodne sa malo všetko odohrávať vonku v parku, lenže teplomer ukazoval skoro štyridsať.
Úplné bezvetrie, ulice ako vymreté.

Pražáci a Pražania doma ukrytí pred horúčavou za múrmi činžových bytov.
Len kropiace auto vlhčilo podchvíľou rozpálený asfalt.

Večer som z chaty dorazila domov do Prahy.
O piatej ráno ma zobudil nepríjemný zvuk budíka.
Zamiesila som cesto a napiekla záhoráckych koláčov.
Dózu v chladničke som mala naplnenú ovocnými tyčinkami pre prípad, že by chceli ochutnať.

O desiatej prišli z telky ku mne domov.
Možnosť ísť do parku sme okamžite svorne zamietli.
Doma bolo príjemne.
Steny bytu kde momentálne žijem sú dosť hrubé nato aby nám nebolo horúco.

Kameraman sa pripravil, doladil zvuk.
Bolo treba vypnúť všetky spotrebiče, lebo moja chladnička s mrazničkou občas pripomína flašinet.

Aj moje načančané vnúčatká sa museli dekovať do spálne, aby nerušili pri rozhovoroch.

Porozprávala som o sebe, o svojich koníčkoch, o mojej práci.
Prezerali sme všetky moje kuchárske knihy, ktoré zbieram už pekných pár rokov.
Čím staršie, tým pre mňa vzácnejšie.

Redaktorke som ukazovala svoj blog.
Bola zvedavá, ako tvorím recepty.
Poukazovala som jej celú moju kuchársku výbavu.

Moje vzácne nože, carvingovú súpravu, pomôcky na zdobenie aj zbierku hrnčekov.

Hrnčeky mi nosí celá rodina z dovoleniek.
Každý hrnček je z iného štátu, z iného kontinentu.
Sťahujem ich so sebou po českých a slovenských končinách hore - dole.
Sama z nich občas rada pijem...
Keď zatúžim ísť do Paríža, uvarím si kávu do parížskeho hrnčeka.
Ak sa mi zacnie po Londýne, pijem čaj z londýnskeho hrnčeka.
V myšlienkach som pri mori v Dubaji, alebo v Bostone.
Samozrejme len s hrnčekmi a myslím na mojich blízkych, čo mi hrnčeky darovali.

Tak málo mi niekedy ku šťastiu stačí...

Natáčanie dokrútky sme ukončili po tretej hodine a ja som sa mohla vrátiť na chatu.

Ani som sa nestihla preobliecť, ponáhľala som, aby som stihla posledný autobus.

Keď som docestovala do Brandýsa, zistila som, že autobus čo mal ísť do neďalekej osady cez prázdniny nejazdí.
Najbližší spoj ide ráno o šiestej.

Čo teraz?
Zisťovala som taxík, no ani ten nebol.
Ani by som naň vtedy nemala.
Sedela som v neznámom meste na obrubníku a dumala, čo spravím.

Peňaženka ostala na chate, v kapse stovka, v mobile mi už dochádzala baterka a spoj až ráno.
Zúfalá, uplakaná som zavolala kamošovi na chatu.
Ten nesklamal.
Neváhal ani minútu.
Hoc bez auta, sadol na bicykel a prišiel pre mňa aj s druhým bicyklom, ktorý viezol vedľa seba.

Ani neviem koľko rokov som na bicykli nesedela.
Vždy som verila, že ani nebudem.
Lenže Česi sú cyklisti.
Kedysi sa hovorilo, čo Čech, to muzikant.
Ja som to zmenila na: Čo Čech, to cyklista.

Hanba nehanba, moja lenivosť musela ísť bokom.
Unavená z tepla, vyšťavená z nakrúcania som sadla na modrého tátoša.
Nepovedala som ani muk.
Bola som rada, že ma v tom nenechal.

So sklopenými ušami som poctivo šlapala popri Labe skoro desať kilometrov.

Áno - ja!
Tá, pre ktorú je jediným športom domáci gaučink.

Mesiačik nám svietil na cestu, ja bez prilby, bez svetiel, zato v novej blúzke a lodičkách ešte z natáčania.
Kamoš sa usmieval popod fúzy, keď videl moju prepotenú blúzu.

Fuňala som ako dostavník, no prvýkrát som bola krotká ako baránok.

Pohroma prišla až o pár dní po mojom návrate z chaty.

Vonku Sahara.

Doma smrad ako v Carihrade.

Moje nervy!!!

Chladnička s mrazničkou...

Kameraman ju vtedy vypol a ja nezapla.

Mala som to ja trúba skontrolovať.

Moje ťažko naškrečkované zásoby jedla putovali lopatkou na smetie do plastového vreca.
V noci som to tajne vyvliekla do kontajnera.
Zostala mi prázdna chladnička s mrazničkou.

Výplata v nedohľadne a byt som vetrala ešte pár dní.

Drahá dokrútka...

Každý špás niečo koštuje ... povedala by moja mama.

Zdieľaj



Pridaj sa