Každý semifinalista musel navštíviť reklamnú agentúru.
Tam sa malo jedlu dať meno a vytvoriť návrh obalu.
Víťazné jedlá finalistu z každej kategórie mali ísť do výroby a následne budú ponúkané v sieti supermarketov po celej Českej a Slovenskej republike.
Návrhy sa museli pripraviť pre prípad postupu do finále.

Ako som navštívila reklamnú agentúru - časť jedenásta

Po mojom nevydarenom druhom kole som bola ešte chvíľu ako telo bez duše.
Postupne som sa zotavovala a zdravotne dávala do poriadku.
Ľutovala som všetkých v mojom okolí, hlavne svojhu dcéru, ktorej som evidentne liezla na nervy svojím večným skuhraním.
Snažila sa ma odpútať od súťaže.
Bola som neschopná akejkoľvek bežnej činnosti.
Tie dni som prevažne prebdela váľaním sa v posteli a bezduchým čumením na telku.
Stále som si hovorila: Babo vzchop sa!
Veď o nič nejde! Nemáš čo stratiť! Len to musíš dohrať do konca.
Šlo to ťažko, ale pomaly som sa dostávala do normálu.

Venovala som sa vnúčatkám a môjmu blogu.
To ma priviedlo postupne na iné myšlienky.
Veľmi mi pomohlo, že som si vyliala srdiečko a zdôverila sa so všetkým môjmu prešporskému synovcovi.
Ten mi dodal energiu, povzbudil ma, rozveselil a donútil prestať myslieť na blbosti.
Mal so mnou trpezlivosť.
To som práve vtedy potrebovala.
Vrátil mi chuť ísť ďalej.
Svojským humorom prinavrátil úsmev mojej tvári.
Naše nočné dialógy začali niesť ovocie a ja som znovu začala byť v pohode.

Začal školský rok, mne práca a už som si hlavu neplnila myšlienkami na to, čo bolo.
Doma som si pripravila nejaké verzie návrhov, ako by sa moja tyčinka mohla volať.
Chcela som čistinku, ale to Česi nevedia ani vysloviť a netušia čo čistinka znamená.
U nich je to mýtinka, palouček.
Netušia, že je to niečo čisté, pokojné miesto v lese.
A samozrejme čistinka som bola aj ja na svojich stránkach.
Druhá možnosť bola frutinka.
To mi navrhla kamarátka Katka, ale znelo mi to príliš decky.
Nechcela som osloviť len deti, ale hlavne mladých ľudí, čo vedia oceniť čistotu produktu bez éčiek a majú na to samozrejme financie.

Konečne som dostala avízo a znovu vycestovala do Bratislavy.
Bolo fajn dva dni sa uliať z práce.
Prespala som u priateľky Sandry, urobili sme si pekný večer a ráno ma zaviezla na miesto konania.

Do reklamky som prišla som včas.
Bola som tam sama, ale s dobrou náladou.
Odviedli ma do moderne zariadenej miestnosti, kde bol veľký stôl s nejakým občerstvením, okolo stoličky, dve vpredu a tri oproti.
Zoznámila som sa s reklamnými odborníkmi, ktorí mali vytvoriť pre mňa nejaké dva návrhy.
Pomáhala mi moja patrónka - moderátorka súťaže.

Spolu sme si sadli ku stolu, za chrbátom sme mali veľkú obrazovku, po boku bola biela tabuľa.
Oproti nám sa usadili traja fešáci, čo spáchali finálny výtvor môjho jedla.
Jeden z týchto šuhajov sa ujal slova.
Pozerala som naňho a premýšľala odkiaľ ja ho poznám.
Jeho tvár a hlas mi bol známy a vedela som, že som sa s ním už kedysi stretla.
No nevedela som si ten moment spomenúť kde.
Kde to len bolo!?
Ale určite sme sa už spolu rozprávali.
Tváre ja si pamätám dobre.

Počúvala som samé chvály na moju tyčinku, že ich môj recept zaujal a blá blá blá.
To zrejme hovoria každému.
Rozprávali o čistote môjho produktu, vyslovovali nahlas to, čo som si myslela aj ja.
Brali mi z úst slová, akoby čítali moje myšlienky.

Fešák podišiel k tabuli a veľkou čiernou fixou napísal štyri slová: PURE, mňa hneď napadlo zemiakové pyré...

Vraj to znamená anglicky čistý (napadla ma moja čistinka) Pod pure napísal iné slovo - foneticky PJÚR!

To mi zase pripomínalo pur na umývanie riadov.

Ale vraj mladý ľudia rozumejú čo je pjúr.

Povedala som, že mne ten názov nič nevraví.
Museli mi obsiahlo vysvetlovať, čo tým mal básnik ny mysli.
Nemala som dôvod im neveriť, veď sú v tom na Slovensku jedničky a ja o reklame nemám ani šajnu.
Ja viem variť a oni robiť reklamu.

Pozadie obalu by bolo s ovocím.
Vždy podľa druhu ovocia v tyčinke by sa menili farby obalu.

To ma zaujalo, lebo som nechcela nič čierne, ani hnedé.
Obal chcem ovocný, ale zasa nie divoký.
Len ten pjúr s výkričníkom mi akosi nešiel do úst.

Ale čo ak mal pravdu Werich s jeho výrokom: "Zní to blbě, to se bude líbit" ?!

Druhú možnosť mi ponúkli OVO.
Akože ovocie v ovocí.
Darmo mi vraveli, že sa to číta rovnako spredu aj zo zo zadu, že je to ľahko zapamätovateľné.

Ja keď počujem ovo, vidím vajce, volské oko, farbu na vajcia (tá sa volala kedysi ovo) a vajce portugalsky je tiež ovo, viem to z receptov.
Alebo OVO-cie zelenina...?
Neviem, moje oči sa stále vracali k obalu s tým pjúrom.

Snažila som sa rýchlo premýšľať, mala som na to málo času a ja keď premýšľam, príliš nekomunikujem.
A ešte sa mi motala v hlave otázka kto ten fešák je.
Darmo, som ženská a som od prírody zvedavá.

Vzala som do ruky oba návrhy OVO aj PJÚR!
U toho ova sa mi páčil celofánový obal a u pjúru zasa dizajn.

Čo fčul?

Uvedomila som si, že cieľová skupina ľudí, ktorí by potenciálne moju tyčinku kupovali, budú mladí ľudia, ktorí športujú, chcú dobre vyzerať, zdravo sa stravujú - a majú na to, lebo to vôbec nebude lacná záležitosť.

Tí majú peniaze, nie starci, ani deti.
Deti majú rodičov, čo im tyčinku môžu kúpiť a práve ich rodičia sú mladí, moderná generácia, ktorá anglicky rozumie a tieto divoké názvy im niečo snáď povedia.
Mne nie.
Ale ja to nebudem kupovať, ja si to doma vyrobím.

Vybrala som PJÚR! na pozadí s ovocím, ale v celofánovom obale, aby bolo vidno štruktúru tyčinky, lebo som chcela, aby zákazníci videli, čo kupujú.

Druhá časť nášho rozhovoru bola o tom, kam pôjdem môj PJÚR! ponúkať na ochutnávku.
Čakala som námestie, alebo stanicu.
Niečo, kde je viac ľudí.

Údiv v mojich očiach isto neunikol kameramanom a keby ešte videli do mňa, čo mi preletelo hlavou, asi by padli pod stôl.
Dali mi totiž na výber.
Jedno lepšie než druhé.

Posilňovňa alebo kúpalisko!

Chlaci sa zrejme s koňom zrazili...
Ja???
V posilňovni či fitku som nikdy nebola, veď tam nie sú hrnce, ani sporák.

A na kúpalisko plné ľudí, kde je hlava na hlave? Na to nech rýchlo zabudnú!
Čo to zasa po mne chcú?
To ma ešte dosť nestrápnili pred národom?
Veď vidia, ako vyzerám, vari majú šedý zákal?
Veď ja s mojou postavou môžem ponúkať na jarmoku jaternice a nie vo fitku zdravú výživu.
Kúpalisko som hneď zavrhla, lebo ja a plavky - nééé!

To nehrozí, to sa radšej vzdám ďalšej súťaže a zaplatím pokutu.

Začala som nad obomi možnosťami premýšľať.
Do fitka chodia väčšinou svalovci a modelky, čo by mohli byť moji zákazníci, ale pri reklame a eventoch zblbnem najskôr deti a tie vo fitku nebudú.
Tuho som premýšľala, až sa mi z hlavy kúrilo.

Debatovali sme, rozoberali možnosti a ja som teda nakoniec predsa len prikývla na to kúpalisko.

Mala som však podmienku.
Aby mi dali dvoch svalovcov, čo to budú ponúkať a ja ich budem len menežovať.
Veď by každému prešla chuť na nejaký PJÚR! keby že ma uvidia v plavkách.
Mamo moja, mala si pravdu, mala som radšej šlápnuť do oného...

V hĺbke duše som pevne verila, že vyberú kúpalisko kde nebude chudoba s lepeňákmi v taškách.
Že vyberú niečo väčšie, aby som mala šancu byť úspešná.

Bolo dohodnuté.

PJÚR!
a kúpalisko.

Tu názorne vidíte, že sú to fakt odborníci na slovo vzatí, keď ma takto zblbli.
Holt, vedi ako na to a v mojom prípade im to oblbovanie vyšlo na jednotku.

Rozlúčili sme sa , odviezli ma autom ešte urobiť rozhovor do rádia.
To už bola pre mňa brnkačka, lebo všade sa ma pýtajú na jedno a to isté, takže pohotovo odpovedať mi nerobí už v tejto fázi súťaže žiaden problém.
Ešte v ten večer som rýchlikom prišla nazad do Prahy.

Len ma veľmi zarazilo, že mi po ceste volali, že musím znovu doma pripraviť ďalších 200 porcií môjho jedla na prezentáciu na kúpalisko.
No neviem ako také množstvo zvládnem a koľko mi to zaberie času.
Ale tentokrát si to spravím sama a poriadne!

Doma som musela za tri dni vymyslieť ako nalákam ľudí na kúpalisku, aby ochutnávali môj PJÚR!
Len ten názov mi stále neladí do uší a nejde ani do úst.
Vymyslieť nejaký slogan, básničku, niečo čím ich zaujmem.

Ako napríklad: Ovocíčko pjúr sa volá, kto ochutná, neodolá!
Alebo: To ste ešte nechutnali, vyskúšajte veľký, malý.
Moja zdravá tyčinka, úplná je novinka!
Už mi z toho začalo hrabať.

Veď už to nejak dopadne.
Hlavne nech neprší, aby bolo komu ponúkať.

No.
A teraz som prišla na to odkiaľ ho poznám...
Bol to štamgast z bývalej práce.
A presne viem pri ktorom stole a s kým sedával.
Ale to sa neprezrádza...

Zdieľaj



Pridaj sa