Zunovalo sa vajcu na polici ležať. Urobilo: kotúľ! – a pustilo sa do sveta.

Lenže môj zážitok z kuchyne nie je klasická slovenská ľudová rozprávka...

Išlo vajce na vandrovku

Bol to chlapec z vtedy veľmi vplyvnej zazobanej rodiny a keďže bol na učenie lenivý ako voš, jeho vysoko postavený tatko mu povedal, že keď je sprostý, pôjde za kuchára. Vraj aj tak to po vyučení kuchára robiť nebude, že má preňho teplejší flek.
A tak to aj vyzeralo. Taký bol jeho prístup k práci. Noví kolegovia boli radi, že sa Šaniho zbavili a ja som bola tiež rada, že mám výpomoc a nebudem na to celkom sama. To som ešte netušila, s kým mám tú česť.

Rozdelili sme si prácu, Šanimu tú jednoduchšiu aby niečo nepokazil. Povedala som mu, aby dal do hrnca 100 vajec, nalial vodu, posolil a postavil na sporák. Pre istotu som mu povedala, aby pri tom stál aspoň pol hodiny a potom aby dal vajíčka schladiť.
Ja som medzitým nakrájala chlebíky, natrela maslom, dala šunku a syr, pozlepovala a pobalila do fólie.
Šani po pol hodine priniesol schladené vajíčka s útrpným výrazom v tvári, že musel niečo robiť. Flegmaticky pohodil hrniec s vajcami na stôl a odbehol tretíkrát na toaletu. Potom sme pobalili spolu balíčky, ku každému chlebíku sme dali ovocie, zeleninu, džusík v krabičke, horalku a vajíčko.

Všetko sa stihlo v predstihu, vydala som čašníkom balíčky a pokračovala v práci.
Šani sa len priblblo usmieval, evidentne mu práca v kuchyni bola ľahostajná.
Keď som mu vysvetľovala, čo ideme ďalej robiť, hľadel do stropu, začal zívať a desiaty raz sa pýtal na toaletu, teda na cigaretu. Kolegovia sa uškŕňali lebo videli, ako ma Šani vytáča. Radšej som ho poslala do teplej kuchyne s tým, že si prácu zvládnem sama.

Poobede som začala chystať večernú akciu a vybrala z hrnca tých 10 vajec, čo ostalo z balíčkov, že ich ošúpem. Klepla som vajcom po stole a… čo to???
Vajce surové!!! Aj druhé, tretie…

Oblial ma studený pot, na čele kropaje a Šani už doma. Asi by som mu zbytok tých surových vajec otrepala o hlavu.

Vtom mi ale zovrelo hruď, lebo som si predstavila tých chudákov holandských dôchodcov, ako niekde za hranicami hladní rozklepávajú v autobude surové vajcia…!!!

No nenapadlo ma ráno, že tomu dementovi musím povedať, aby zapálil na sporáku aj plyn......Ale je fakt, že som ho mala skontrolovať…

Trapas hneď prvý deň…a teraz čo??

Priznať sa, zatĺkať...alebo výjsť s pravdou von?

Mlčala som ako partizán……a čakala pár dní, či to praskne…..čakala som mesiac, dva…….
a ani dnes veru neviem, ako sa deduškovia z Holandska tvárili na slovenské vajíčka...

Zdieľaj



Pridaj sa