....alebo ako to nevzdávať...

Kváskový chlieb s okami

Niekedy pred Vianocami som sa rozhodla aj ja upiecť doma chlieb s kváskom, bez droždia. Keď som otvorila internet, na mnohých mojich obľúbených stránkach všetci skúšali piecť doma kváskové chleby. Najskôr som na to nereagovala, len tíško obdivovala s tým, že som na to ešte nedorástla...

Moje pokusy so založením vlastného kvásku po pár nezdaroch beznádejne zlyhali a tak som to vzdala. Ráno som skoro vstávala, poctivo kŕmila, keď bolo treba, uspávala som ho, znovu prebúdzala, hýčkala, ale všetky moje snahy boli márne, kvások mi väčšinou zaspal na veky. A pritom som sa oň starala ako o vlastný...

Kvások som pustila z hlavy, veď aj tak cez týždeň chlieb kupujem na farmárskych trhoch a cez víkend podľa nálady a času...ale väčšinou každú nedeľu ráno chlieb doma pečiem, no nie kváskový...

Netrvalo dlho a na internete sa začali objavovať odkazy: Kvásková mapa . Klikla som, našla najbližší kontakt v mojom okolí a poslala meil. Odpoveď prišla vzápätí od slečny Maškrtnice. Niečo mi to meno hovorilo, len sa mi nechcelo veriť, že by to bola práve ona Maskrtnica ktorej nádherný blog s maľovanými chlebíkmi už dlho obdivujem. To by bola fakt príliš veľká náhoda.

A bola... šlo sa na rande s milou slečnou Maškrtnicou a jej nerozlučným priateľom - kváskom.
Za rohom našej ulice pred jednou reštauráciou som v mraze večer o deviatej stepovala a čakala.
Pricupitala ku mne usmiata, veľmi príjemná mladá dievčina s kúskom šedej hmoty v mikroténovom sáčku. Pre mňa malý zázrak, ktorý mi snáď uľahčí upiecť konečne chutný chlieb. Slečna mi dala niekoľko cenných rád a cestou nazad sme zistili, že sme skoro susedy :-)

A bolo rozhodnuté! Chlieb zamiesim hneď a zaraz, načo čakať, veď mám kvások. Ráno chlebík upečiem, a bude taký krásny ako ten jej z obrázkov.
To musím zvládnuť, veď na tom nič ťažké nie je. Naštudovala som si dostupné weby o chlebe, pozrela niekoľko zaujímavých videí...zdalo sa to všetko tak jednoduché...

Ale čerta starého!!!

Kvások som doma vyložila, kus z neho som odložila do chladničky a druhý kúsok som použila na môj prvý kváskový chlieb. Zabehla som ešte k dcére pre žitnú múku, nejaké semienka, aby som bola "IN" a pustila som sa nadšene do práce ...

Bol to však len nový začiatok mojich nekončiacich sklamaní a nepodarkov, ale vtedy som to ešte netušila...

Prvý chlieb bol celkom pekný, len som ho mala plackoidný. Druhý mal pekný tvar, ale bol ako kameň. Miešala som múky, kombinovala, experimentovala....Raz bol chlieb ťažký, inokedy kyslý, potom zas roztečený, občas neosolený (to som zabudla už aj na soľ) ale väčšinou nemal ani obraz - ani zvuk :-) Skrátka tie kváskové chleby boli vždy bez očí a aj bez duše...

Hanbila som sa priznať komukoľvek, tobôž nie Maškrtnici...a tak som svoje pokusy po toľkých nezdaroch ukončila.
No nie až tak úplne... kvások odložený v chladničke som predsa len raz za týždeň vytiahla, prikŕmila a niečo podobné chlebu upiekla. Deťom som každú darovanú skyvu vychválila, tvrdiac, že práve takto má tento kváskový chlieb vyzerať...a zjedol sa vždy (aspoň dúfam - nepriznali sa)

Týždne ubiehali a keď som už chcela kapitulovať, niečo ma v posteli osvietilo. Viem, tam sa dejú iné veci, ale keď mne ten kvások v chladničke nedal spávať....

Nešťastná z predošlých nezdarov som začala spomínať na tetku z Trávnice, čo doma piekli chlebíky pre viac rodín. Bola som síce vtedy malá, ale pamätám sa, že sme s kamarátkou Evkou veľakrát pozerali, ako tetka chlieb hnetie, ako ho hádže do pece a my dve sme bochníky roznášali po rodine. Váhu nemala...Tiež som lovila v pamäti a premýšľala nad nebohou babkou z Abrahámu. Však aj tá chlieb piekli a pochybujem, že by vážili vodu, či múku, ako sa uvádza v receptoch, ktoré u mňa stroskotali...

Včera ráno som konečne váhu odložila nazad do kredenca a kvások naposledy prikŕmila. Veď nemám čo viac pokaziť, žiaden môj nepodarok sa nikdy nevyhodil a keď to opäť pokašlem, nepriznám sa nikomu a kvások už neoživím. Večer som sa na všetko psychicky pripravila a pustila sa do diela...

Rozhodla som sa využiť všetko, čo som odkukala na nete, použiť sedliacky rozum, cit v rukách, spomienky, hlavne nevážiť, skrátka pracovať ako s iným kysnutým cestom, ktorého vôňu mám tak rada...
Na dosku som nasypala obyčajnú chlebovú hladkú pšeničnú múku, zamiešala ju s trochou celozrnnej žitnej hladkej....v strede urobila jamku na vodu a do vody som vyliala kvások.

Od stredu som začala hmotu spracovávať sekaním, ako keď zarábam rezance.

Vody som mala málo, tak som trocha priliala a cesto spracovala nie príliš tuhé. Až tu som pridala aj soľ a rascu.

Spracovala som mäkký bochník, zakryla utierkou a nechala hodinu odpočívať.

Potom som vyskúšala natiahnuť cesto, či bude jemné, aby nebolo tuhé...bolo elastické, tak fajn...

A už som len jemne prekladala z hora nadol redšie cesto...

Z boka do boku...predsa ako to robí Maškrtnica...

Toto som zopakolala ešte trikrát, vždy po pol hodine. Potom som vytvarovala bochník, vložila ho do naolejovanej misky, tú som vložila do igelitky a išla som spať. Bolo desať hodín večer.

Dospať som nemohla...Ráno o šiestej som vstala zvedavá, čo sa s cestom deje. Cesto krásne vyrástlo, hádzalo bubliny a na mojej tvári sa objavil konečne úsmev, ako by ma rozospatú ráno pozdravil George Clooney.

Len som ho vyklopila na dosku...

Dvakrát preložila a dala oddýchnuť do košíka na pomúčenú starú útierku, ktorú mi nebude ľúto vyhodiť ak sa cesto prilepí.

Po pol hodine som zapla rúru na maximum (275 stupňov) a ďalšiu pol hodinu sa rúra vyhrievala aj so staručkým pekáčom a jeho vrchnákom, pritom bochník oddychoval v košíku. Ďalej som postupovala ako pri Mojom obľúbenom chlebe
Podkysnuté cesto som vyklopila do horúceho starého pekáča a zakryla.

Pekáč som vložila zakrytý do rúry na 20 minút, potom som vrchnák dala preč a piekla ďalej...

Ale už len na 220 stupňov bez pokrievky, aby kôrka stmavla a vypiekla sa krásne do chrumkava.

Upečený chlieb som preložila na mriežku vychladnúť a už som len čakala, aby vychladol a mohla som nazrieť aj do jeho pre mňa zatiaľ tajomného vnútra. Tvar zatiaľ nič moc, ale to časom vypiľujem.

Po netrpezlivom očakávaní som konečne do chleba zakrojila...aaaa aaa aa a od radosti zapišťala ako by som vyhrala milión.
A mám kváskový chlieb aj s okami, žiaden šedý zákal ale krásne očiská :-)
Chumkavá voňavá kôrka a výborná šťavnatá striedka...

Juliana ďakujem za kvások - ešte stále žije :-)

Zdieľaj



Pridaj sa




Komentáre

Zobraziť profil ea
~ 28.08.2013 - 12:53

tu uplne rovnako. kvasok mam od susedy z kvaskovej mapy. 5-6 chlebov bolo extremnych, jeden uplne nejedly. az ked som sa vysrala na navody to zafungovalo od oka. a to som to este viac zjednodusila, kedze mam malo casu. kvasok 6h nastartujem, chlieb miesim len raz, dalsie 4h viac hydratovany kysne aj sa pecie v jednej a tej istej nadobe a vacsinou je 70% spaldovy celozrnny.

upgrade co planujem je kupit kamen na pecenie do elektrickej rury .)

Zobraziť profil emko
~ 28.08.2013 - 13:34

fuh ten kamen je dobry napad, mas nejaky search uz za sebou, ze by si dala tip? :)

Zobraziť profil ea
~ 28.08.2013 - 13:45

jj, uz som ho pouzivala bezne (len ostal v inom byte a neprestahovala som ho). kamen velmi dobre drzi teplo, polozi sa na spodok rury a pecie sa na nom chlieb, ale aj napr. kysnute pity sa na nom podaria, bo tie potrebuju len par minut v rure a casto sa pri nich otvara/zatvara rura a kamen to teplo udrzi. v Marks & Spencers ho mavali v kuchynskom oddeleni priamo v standardnej velkosti el. rur. no napriklad taky gali to vyriesil dvoma samotkovymi tehlami do rury a pecie na tom pizzu etc .)

Zobraziť profil emko
~ 28.08.2013 - 13:46

wau, fajne ...

musim xada poskadlit nech aj on nieco vymysli :)

Zobraziť profil ea
~ 28.08.2013 - 13:59

technicky netreba riesit specialne kamene z kuchynskych shopov (Cordierit) budu akurat drahsie. ked skoci do kamenarstva niekde, tak dake zvyskove zulove odrezky v spravnej velkosti. hociaka zula aspon 3-4cm hruba az nepraska. jedine este sama nemam zresersovane ci lestena, ale asi hej kvoli cisteniu (ten kamen z M&S bol lesteny)

Zobraziť profil emko
~ 28.08.2013 - 13:57

parada! dik za info ;)

Zobraziť profil Táňa
~ 28.08.2013 - 13:48

No vidíš, to by ma nenapadlo, zasa som sa niečo nové dozvedela.

Zobraziť profil remperitka
~ 28.08.2013 - 20:33

uzasne - toto som este neskusala :) krasne!!!!

Zobraziť profil EvA
~ 29.08.2013 - 08:47

Táni, krásny príbeh o chlebe :-) a výsledok úžasný

Zobraziť profil Táňa
~ 29.08.2013 - 17:04

Evi ďakujem, dnes už ho pečiem ľavou zadnou, ale na tie začiatky nezabudnem... Človek ak chce a nevzdá sa, naučí sa... a učíme sa celý život :-)