Škoda že tie nádherné chvíle sa už nikdy nezopakujú... Mnohí zo zúčastnených sa na nás dívajú z nebíčka a my, čo sme tu ostali sme ďaleko od seba...

Naše zabíjačky

Chlapi v našej rodine, ako si ich ja pamätám z detstva, tí sa pri sporáku príliš nezvŕtali...Jedine pri zabíjačkách boli jedničky!
Tam sa predvádzali jeden cez druhého nielen v spotrebe alkoholu ale aj v mudrovaní, kto lepšie dochucuje…
Zabíjačka na babkinom dvore - to bol deň v roku, na ktorý sa všetci chlapi tešili. Tam vždy bývala výborná atmosféra a brali to vyslovene ako ich chlapskú záležitosť...
Výsledok býval aj tak vždy famózny - v podobe "lukulských hodov" našej rozvetvenej rodiny...
Na zabíjačku prišla celá fajta a začínalo sa skoro ráno okolo piatej na dvore našej babičky...Strýkovia od rána ohrievali vodu v kotlinách a mäsiar Glembus všetko dirigoval...
Glembus bol snáď prvý chlap, ktorého som obdivovala pre jeho šikovnosť a majstrovstvo s nožmi…
Pamätám si ho ako skvelého mäsiara, ktorého sme pravidelne volali ku každej zabíjačke. Toho chlapa som tajne ako decko hltala všetkými zmyslami a tešila sa na každú zabíjačku hádam len kvôli nemu...
S úžasom som sledovala jeho obrovské ruky, ako zručne porcovali kusy mäsa, ako krájali slaninu, ako nadieval jelítka... Páčil sa mi dokonca aj ako chlap. Pripomínal mi herca Jiřího Valu z filmu "Kráľ Šumavy"...Bol to muž v dlhej koženej zásteri, ktorý bol pre mňa niečím príťažlivý...Len som ako dieťa vtedy netušila, čo ma na ňom tak láka....
Dnes to už viem : Mal super výbavičku ostro nabrúsených mäsiarskych nožov, uložených v plátenom puzdre, ktoré nedal z ruky...Myslela som si, že je lakomý na svoje nože, ale dnes ho chápem. Chránil si svoje poklady a už viem, akú cenu preňho mali...lebo sama mám také :-)
Dovolil mi všetko sledovať a spríjemňovať mu zvedavými otázkami chvíľky pri práci... S úžasnou trpezlivosťou mi hovoril o cesnaku, cibuli, korení a majoránke...Kedy a koľko čoho pridať do mäsovej zmesi...Dal mi ochutnávať z vaničky pripravenú hmotu a pýtal sa s úsmevom: "Tak co ty kucharinko, je to už ono??"...Robil si zo mňa srandu, ale ja som to vnímala smrteľne vážne a dodnes si pamätám chuť tej lahodnej hmoty pripravenú k plneniu očistených čriev...

Každý, kto sa zúčastnil zabíjačky mal určené svoje miesto, pridelenú zodpovednosť, aby všetko klapalo. Keď už to v kotloch bublalo a nebolo čo pokaziť, začalo sa popíjať a pomaličky ochutnávať...Prvý sa pripravil mozoček na cibuli s vajíčkom. Ale to bol len mini predkrm pre vyvolených, nakoľko prasiatko má túto časť tela malinkú pre zasýtenie toľkých hladných krkov...
Nasledovala pečená panenka s játrami v závoji z podbrušnice...mňam! To pripravovali ženy v kuchyni a tento lahodný pokrm nám podávali s čerstvým chlebom, domácimi uhorkami a čalamádou…Medzitým chlapi plnili a obvárali v kotli jelítka a krvavničky. Robila sa tlačenka a chystalo sa mäso na klobásy. Krájala sa slanina na vytápanie väčšinu hneď do dvoch kotlov…A to množstvo voňavučkých oškvarkov … hmmmm

Babička medzitým napiekla koláče a pálenka tiekla potokom...Naši chlapi boli veľmi šikovní, veselí a na zabíjačke celkom iní ako bežne bývalo zvykom. Nekričali na nás a my ako deti sme ich mali na zabíjačke radi, lebo boli strašne srandovní... Veľmi rada som ich pozorovala, ako miešali bubľajúce kotle, spievali a boli šťastní, že sme všetci spolu...

Chlapi pili, ženy umývali mastné hrnce a všetci sa výborne bavili.
Jelítka sa obvárali, zopár sa schválne prepichlo veľkou vidličkou, aby vytiekli do kotla, v ktorom sa potom uvarila „prdelačka“ alebo u nás sa tomu hovorí „obar“, čo je polievka do konvičky, ktorá sa roznáša po ulici na ochutnanie…
Posledný chod sa robievalo "zabíjačkové zelé" v ďalšom kotli. Toto zelé sa jedlo dokiaľ bolo...niekedy aj pár týždňov, alebo sa zavarilo do pohárov na dlhé zimné večery.
Večer boli všetci unavení, ale spokojní... a my deti sme zaspali u babky všetci v jednej veľkej posteli pod obrovskou duchnou...

Na zabíjačky u našej babičky spomínam strašne rada a len mi je ľúto, že sa tie chvíle už nikdy nezopakujú…

Zdieľaj



Pridaj sa




Komentáre

Zobraziť profil Silvia Sisa
~ 04.11.2015 - 19:25

tiež si pamätám tieto časy, boli úžasné ....
Táni a dobrý recept na tlačenku nemáš?

Zobraziť profil Táňa
~ 04.11.2015 - 20:42

Tlačenku robievam odoka, podľa chuti, nikdy ma nenapadlo to vážiť :-)

Zobraziť profil Silvia Sisa
~ 04.11.2015 - 21:31

tak som ju už stihla urobiť a samozrejme tiež od oka, mala som k tomu ochutnávačov a pomohli
:-D

Zobraziť profil Silvia Sisa
~ 07.11.2015 - 15:57

tak som experimentovala a vyrobila tlačenku .... všetky suroviny sú od oka

Zobraziť profil Táňa
~ 07.11.2015 - 16:12

Perfektná práca Silvi :-) Skúsená gazdinka nepotrebuje váhu a mňa práve baví postupne koštovať, dochucovať, dokým to nie je ono. Normy sú jedna vec, ale tá atmosféra je vec druhá :-)

Zobraziť profil Silvia Sisa
~ 07.11.2015 - 22:05

ďakujem Táni za pochvalu, učíme sa celý život