Bolo to krátko po mojom príchode do Prahy...

Vietnamské šamrole

Keď sa nedarí, tak sa nedarí. Alebo by som to nazvala: "deň blbec" ...to len aby ste boli v obraze, že ani ja nie som dokonalá a tiež mám nepodarky :-)

Asi mesiac som sa pohrávala s myšlienkou vyskúšať jeden starý recept na šamrolky plnené snehom z pečených jabĺčok.
Najskôr som nemala jablká, potom keď už boli doma v košíku, nemala som vajíčka. To nie je v dnešnej dobe nič zvláštne. (Vajcia jednoducho vymizli z pultov, aj keď sa ich cena vyšplhala do galaktických výšin.) A keď som včera konečne mala aj vajcia aj jablká, nemala som v mrazničke lístkové cesto...

Dnes cestou z práce, uťahaná ako kôň, som sa zastavila na rohu v obchode u našich vietnamských spoluobčanov a kúpila chladené čerstvé lístkové cesto. V našej pražskej štvrti prevádzkujú všetky menšie potravinové predajne prevážne títo milí, malí, šikmookí rákosníčci.

Natešená som dorazila domov, kabelku hodila v chodbe na skrinku, letecky vyzula botasky a vbehla do kuchyne s úsmevom Mony Lízy.

"Konečne mám všetko a ide sa na vec!"

Povykladala som na kredenc potrebné suroviny a ešte naposledy naštudovala recept z polorozpadnutej prastarej kuchárky.
Jabĺčka sa mi krásne upiekli. Vôňa vykrúcala nos i mojej najmladšej dcérky, s ktorou sme za tých 50 minút čo sa piekli, stihli prebrať jej blížiaci sa pôrod.
Z jabĺčok som urobila perfektný jemný sneh a vybalila lístkové cesto na pomúčenú dosku.
Pásiky cesta som namotala zľahka na trubičky (Veď som nejaká skúsená kuchárka a viem, že cesto nesmiem naťahovať.)
Potrela som ich vajíčkom a dala do vyhriatej trúby piecť tak, ako vždy.

Zaujala som svoju obľúbenú pozíciu gastro-pozorovateľa, čo znamená, že som si sadla oproti skleným dvierkam trúby, vyložila nohy a usrkávala z horúcej kávy.

Po pár minútach kútiky mojich úst zmenili polohu na zvislú a prehĺbili sa mi vrásky na čele... Neveriac vlastným očiam som si nasadila pre istotu okuliare a hlavu strčila tesne pred sklo trúby, aby som pochopila, že je fakt zle.

Trubičky na plechu sa začali akosi čudne pohybovať, akoby tancovali break dance a z cesta na nich navinutého vyrastali čudesné geometrické útvary. Rástli do ľava, krútili sa do prava, v strede explodovali...proste som si chvíľku myslela, že sledujem ďalší diel Votrelca...

Krákala som ako chorá vrana. Keby som toho krpatého "rákosníka" mala po ruke, asi by to tak skoro nerozchodil! Ja mu zajtra dám "ŤUŤI TI TO" (sluší ti to)...

A ja? Jak som stará, tak som blbá, lebo som si tisíckrát povedala že tam nič nekúpim. Bola to len moja býčia lenivosť prejsť sa kúsok ďalej a kúpiť kvalitu.

No ale čo fčul?

Snaď ten jablkový sneh nevyhodím? Predsa to nevzdám...!

"Dzífča nač máš hlavu? Aby ti nepršalo do krku?" V podvedomí som počula svoju mamu......

Vzala som polovicu vietnamských skrúcancov, roztlačila ich do formičky, zaliala snehom a tie krajšie kúsky som do toho postrkala.

Zasnežila som svoj "nový recept" cukrom ako Perinbaba a spokojná som dopila studenú kávu. Samozrejeme s vietnamskými šamrolami, ktoré som ládovala veľkou lyžicou....

Po predošlom nevydarenom pokuse s kupovaným lístkovým cestom som o pár dní tieto jablkové šamrole urobila zo svojho odskúšaného smotanového cesta.

A hneď na druhý deň sa nám narodila naša malá šamrolka Verunka :-)

Zdieľaj



Pridaj sa