Šikana

Bývam s deťmi kúsok od Prahy, v mestečku Štěchovice. Chlapci tu chodia obaja na základnú školu.

Sme prisťahovalci, ešte k tomu Slováci. Nemáme tu rodinu, ani zázemie. Takže si na vás miestni hneď o to viac dovolia.

Andrejko mal problémy už od prvej triedy. Začalo to nenápadne, posmievali sa mu "Babiši", pretože sa volá Andrej. 

Raz prišiel domov roztrasený, smutný a mlčal. Mal roztrhané tričko. Pýtala som sa ho jemne, čo sa stalo.. 

Skupinka detí okolo neho urobila krúžok, posmievali sa mu, nadávali a strkali ho do kaluže. Podávali si ho jeden medzi druhým. Nikto sa neozval, ani jeho kamaráti ...ževraj, aby sa nestali aj oni terčom. 

Samozrejme, že som to riešila so školou. Emaily, telefonáty, schôdzky v riaditeľni. 

A tu to prichádza... Škola miluje tieto veci bagatelizovať. Vlastne sa nič vážne nestalo. Nasľubujú, ako na záležitosť dohliadnu, ale ako by moja babička povedala - "skutek utek".

Tak pokračujme...

Spory a problémy sa často opakovali, raz výraznejšie, inokedy bol relatívne kľud. Andrejko sa agresorov naučil nevšímať. 

Prejdem teda k súčasnosti...

Andrejko chodí momentálne do siedmej triedy. Je to neuveriteľne vnímavý, inteligentný a citlivý chlapec. Ako referát obľúbenej knihy si vybral Orwella 1984. Je holt po mne :) Milujem ho nadovšetko!

Raz opäť prišiel zo školy a doma smutne pozeral do telefónu. Pýtala som sa ho, čo sa deje, pretože to takto trvalo už dlhšie. Povedal len, že spolužiaci ho pridávajú do "blbých" skupín. Tak ja, že ukaž. Inak mu do telefónu neleziem a rešpektujem jeho súkromie.

To, čo som videla, ma šokovalo. Nielenže vulgárny obsah, ale šírenie nechutného a zvráteného pornografického materiálu, z ktorého sa zdvíha žalúdok. 

Jeho spolužiaci mali niekoľko desiatok whatsapp skupín, kde zdieľali tieto naozaj hardcore porno a oplzlosti. Andrejko tam len napísal, že nechce, aby ho do týchto skupín ďalej pridávali.

Tak ho hlavné aktérky v skupine poslali do pi.. a podobne. Že je nerd a čo sa povyšuje. Že nie je normálny. 

Pritom, tie deti si vôbec neuvedomujú, ako vážna táto vec je. Jedna z tých skupín mala cez 1000 užívateľov. Aká je šanca, že si nejakú z týchto naivných pubertiačok nájde nejaký úchylák?

Takže, čo ako rodič urobíte? 

Oznámila som to najprv učiteľke a rodičom, ktorých som poznala osobne. Dostali sme následne emailom zo školy oznámenie, že sa toto deje a aby sme na to ako rodičia dávali pozor, prípadne zvážili na polícii kyberšikanu. 

Ja som učiteľku prosila, aby sa hlavne Andrejko po tomto ohlásení nestal terčom ďalšej agresie. 

Stal sa pravý opak.

Niektoré z detí cúvli, jedno z dievčatok sa mu aj ospravedlnilo. Iné deti sa ešte viac naštvali, keďže dostali doma vyhubované. Andrejka v škole čakalo okrem opovrhovania a posmievania aj výzvy na streetfight a podobne.

Totálne ho vyčlenili z kolektívu.

Sama som netušila, ako veľmi zlé to je, kým som hlavných aktérov nestretla osobne. 

Išla som s deťmi na food festival, na výlet a stáli sme na autobusovej zastávke. Vedľa nás dotyčná skupinka spolužiakov. 

Tie pohľady, posmešky, šuškanie... Aj voči mne. Vôbec žiaden rešpekt. 

Prišlo mi z toho fyzicky zle. Andrejko si radšej sadol, pretože ho zase rozbolelo zo stresu bruško a potlačoval slzy. Ako sám vraví, radšej vydrží a vyplače a vyrozpráva sa z toho potom doma. Tím agresorom už slabosť neukáže, pretože je to potom ešte horšie.

O nočných morách, strese a strachu, ktorý ho bežne sprevádza tie deti netušia.

Aby som to skrátila a prišla k hlavnej pointe.

Ja neviním deti, ale ich rodičov! A samozrejme školu.

Aj v tomto prípade sa to ukázalo. Slečna Eliška D., ktorá sa po ohlásení chovala "za trest" k Andrejkovi najhoršie, má rodičov, ktorí sa pomstychtivo momentálne vyhrážajú a chovajú agresívne aj ku mne. A dávajú mi pekne vyžrať, že som sa ozvala. Nechali ma len tak vyhodiť z reštaurácie, kam som prišla na pozvanie kamaráta. Maminka o mne vypisuje, že som duševne chorá. Rodič ďalšej ma prenasledoval domov a snažil sa mi do bytu v noci aj s kamošom dostať, aby mi veci "vysvetlili".

Takže som vec ohlásila polícii. Tá to predala sociálke. Ministerstvo školstva to nemá v kompetencii. 

Požiadala som o ďalšiu schôdzku v škole, aj s Andrejkom. Aby videl, že má podporu zo strany školy a nemusí sa báť.

Oproti mne sedeli dámy: pani súdružka triedna učiteľka, pani riaditeľka, ktorú najviac zaujímalo, aby sa nič nezverejňovalo a preventistka patologického chovania. Pani preventistka Budilová by mala najviac tieto veci riešiť, ale urazene tam sedela a robila z Andrejka blbca. Ona nemôže pripustiť, že by sa niečo také počas výuky dialo.

Urobili z nás v podstate klamárov. Teda z nás... tatinko, môj ex, keďze má k pani Budilovej blízky vzťah, tak bol celý čas ticho a nechal to na mne. Keď Andrejko povedal, že aj po ohlásení vznikajú ďalšie nenávistné whatsapp skupiny, dokonca počas vyučovania, tak tomu odmietajú veriť. Počas ich výuky sa predsa nič také nemôže diať. A nemáme dôkaz! Naše slovo nestačí. Musela by som fyzicky vziať mobil dotyčného dieťata a predložiť ho riaditeľke ako dôkaz, aby nám uverili.

Takže do zápisu uviedli "svoju pravdu".

Primárne im záležalo na tom, hlavne nič nezverejňovať a všetko zatutľať. Ich škola je harmonická a vzťahy dokonalé. Nejaké sľuby, že aspoň nebudú dávať Andrejka do pracovných skupín s dotyčnými aktérmi...len ďalšie slová do vetra.

Momentálne čakám na záverečnú správu zo sociálky. Andrejko sa pripravuje na prijímačky a uvažujeme zmeniť školu. Veľmi by som týmto chcela poďakovať Barbore Bali, ktorá mi bola a je v tomto prípade veľkou oporou.

Všetkým, ktorých sa vás táto téma dotýka, tak držím palce! Nebojte sa aj vy ozvať.

Update: február 2024

Po viac než troch mesiacoch, kedy vlastne ostala vec na OSPODe, som niekoľkokrát volala s pani Andreou Michalovou, ktorá má prípad na starosti. Tá išla podľa protokolu a zaujímala sa o Andrejkové psychické zdravie. Keď som povedala, že na tom nie je dobre, tak nám podľa protokolu doporučila psychológa a že vec ďalej skonzultuje. Po ďalšom a ďalšom telefóne sa vyjadrila, že táto vec a jej náprava je v kompetícii školy. Prosila som ju o písomné vyjadrenie. Nie je možné. Nič z toho, čo mi mesiace hovorí v telefóne mi písomne nedá. Ak chcem, tak môžem prísť osobne do Prahy nahliadnuť do spisu. A aj to za určitých podmienok: "v příloze Vám zasílám žádost o nahlížení do spisové dokumentace.  Vyplněnou žádost zašlete datovou schránkou, poštou, případně podejte osobně na podatelně úřadu. Na základě této žádosti Vám bude nabídnut termín, kdy bude možné nahlédnout do spisové dokumentace."

Pôjdem, som zvedavá, aké info škola dodala.

Niekde v tomto rigidnom systéme chyba je. Bolo by fajn ju nájsť. Inak sa môžeme zbytočne diviť, že naše deti majú psychické problémy a páchajú samovraždy!