- Prihláste sa alebo sa zaregistrujte, aby ste mohli pridávať komentáre.
Keď sa rodič dozvie, že šikanujú jeho dieťa, je to šok. Ovládne vás vlna emócií. Strach, ľútosť, hnev a beznádej, že mu nemôžete pomôcť.
Poviem vám náš príbeh, ktorý je bohužiaľ doteraz aktuálny a stále sa rieši. A urobím to aj napriek "doporučeniam" to nerobiť, ktoré mám od urazených rodičov a od vedenia Základnej školy Štěchovice, ktoré sa snaží doteraz celý incident ututlať a schovať pod koberec.
Ja verím, že psychika detí je vážna téma a je potrebné o týchto veciach hovoriť. Nie sa nechať zastrašiť.
Bývam s deťmi kúsok od Prahy, v mestečku Štěchovice. Chlapci tu chodia obaja na základnú školu.
Sme prisťahovalci, ešte k tomu Slováci. Nemáme tu rodinu, ani zázemie. Takže si na vás miestni hneď o to viac dovolia.
Andrejko mal problémy už od prvej triedy. Začalo to nenápadne, posmievali sa mu "Babiši", pretože sa volá Andrej.
Raz prišiel domov roztrasený, smutný a mlčal. Mal roztrhané tričko. Pýtala som sa ho jemne, čo sa stalo..
Skupinka detí okolo neho urobila krúžok, posmievali sa mu, nadávali a strkali ho do kaluže. Podávali si ho jeden medzi druhým. Nikto sa neozval, ani jeho kamaráti ...ževraj, aby sa nestali aj oni terčom.
Samozrejme, že som to riešila so školou. Emaily, telefonáty, schôdzky v riaditeľni.
A tu to prichádza... Škola miluje tieto veci bagatelizovať. Vlastne sa nič vážne nestalo. Nasľubujú, ako na záležitosť dohliadnu, ale ako by moja babička povedala - "skutek utek".
Tak pokračujme...
Spory a problémy sa často opakovali, raz výraznejšie, inokedy bol relatívne kľud. Andrejko sa agresorov naučil nevšímať.
Prejdem teda k súčasnosti...
Andrejko chodí momentálne do siedmej triedy. Je to neuveriteľne vnímavý, inteligentný a citlivý chlapec. Ako referát obľúbenej knihy si vybral Orwella 1984. Je holt po mne :) Milujem ho nadovšetko!
Raz opäť prišiel zo školy a doma smutne pozeral do telefónu. Pýtala som sa ho, čo sa deje, pretože to takto trvalo už dlhšie. Povedal len, že spolužiaci ho pridávajú do "blbých" skupín. Tak ja, že ukaž. Inak mu do telefónu neleziem a rešpektujem jeho súkromie.
To, čo som videla, bol hnus. Nielenže vulgárny obsah, ale šírenie nechutného a zvráteného pornografického materiálu, z ktorého sa zdvíha žalúdok.
Jeho spolužiaci mali niekoľko desiatok whatsapp skupín, kde zdieľali tieto naozaj hardcore porno a oplzlosti. Andrejko tam len napísal, že nechce, aby ho do týchto skupín ďalej pridávali.
Tak ho hlavné aktérky v skupine poslali do pi.. a podobne. Že je nerd a čo sa povyšuje. Že nie je normálny! :/
Takže, čo ako rodič urobíte?
Oznámila som to najprv učiteľke a rodičom, ktorých som poznala osobne. Dostali sme následne všetci emailom zo školy oznámenie, že sa toto deje a aby sme na to ako rodičia dávali pozor, prípadne zvážili na polícii kyberšikanu.
Ja som učiteľku prosila, aby sa hlavne Andrejko po tomto ohlásení nestal terčom ďalšej agresie.
Stal sa pravý opak. Pani učiteľka si robila po svojom...
Niektoré z detí cúvli, jedno z dievčatok sa mu aj ospravedlnilo. Iné deti sa ešte viac naštvali, keďže dostali doma vyhubované. Andrejka v škole čakalo okrem opovrhovania a posmievania aj výzvy na streetfight a podobne.
Totálne ho vyčlenili z kolektívu.
O nočných morách, strese a strachu, ktorý ho bežne sprevádza tie deti netušia.
Ale tak, deti sú zrkadlom rodičov..
Aby som to skrátila a prišla k hlavnej pointe.
Aj v tomto prípade sa to ukázalo. Slečna Eliška D., ktorá sa po ohlásení chovala "za trest" k Andrejkovi najhoršie, má rodičov, ktorí sa pomstychtivo momentálne vyhrážajú a chovajú agresívne aj ku mne. A dávajú mi pekne vyžrať, že som sa ozvala. Podobne, ako ich kamaráti. Nechali ma len tak vyhodiť z reštaurácie, kam som prišla na pozvanie kamaráta. Maminka o mne vypisuje, že som duševne chorá. Rodič ďalšej ma prenasledoval domov a snažil sa mi do bytu v noci aj s kamošom dostať, aby mi veci "vysvetlili".
Takže som vec ohlásila polícii. Tá to predala sociálke. Ministerstvo školstva to nemá v kompetencii.
Požiadala som o ďalšiu schôdzku v škole, aj s Andrejkom. Aby videl, že má podporu zo strany školy a nemusí sa báť.
Oproti mne sedeli dámy: pani súdružka triedna učiteľka, pani riaditeľka, ktorú najviac zaujímalo, aby sa nič nezverejňovalo a hlavne, preventistka patologického chovania. Pani preventistka Budilová by mala najviac tieto veci riešiť, ale urazene tam sedela a robila z Andrejka blbca. Ona nemôže pripustiť, že by sa niečo také počas výuky dialo.
Urobili z nás v podstate klamárov. Keď Andrejko povedal, že aj po ohlásení vznikajú ďalšie nenávistné whatsapp skupiny, dokonca počas vyučovania, tak tomu odmietajú veriť. Počas ich výuky sa predsa nič také nemôže diať. A nemáme dôkaz! Naše slovo nestačí. Musela by som fyzicky vziať mobil dotyčného dieťata a predložiť ho riaditeľke ako dôkaz, aby nám uverili.
Takže do zápisu uviedli "svoju pravdu".
Primárne im záležalo na tom, hlavne nič nezverejňovať a všetko zatutľať. Ich škola je harmonická a vzťahy dokonalé. Nejaké sľuby, že aspoň nebudú dávať Andrejka do pracovných skupín s dotyčnými aktérmi...len ďalšie slová do vetra.
Posledný update...ďalšia schôdzka v riaditeľni. Aj ombudsmanku si zavolali :)
Záver... pani riaditeľka odchádza a vzdáva to.
Poradili nám prestúpiť, že tie deti nezvládajú a bude to tak najlepšie.
Na záver schôdzky, jediná pani slávna preventistka patologického chovania trvala na tom, že podľa nej sú vzťahy v triede v poriadku. Jasné :) Deti si našli ďalšiu obeť, ale hlavne sa tvárme, že je všetko v poriadku.
Andrejko je už konečne aspoň trocha ok. Zvládol to a som naňho hrdá! Aj keď mu ostal taký smutný, príliš skoro dospelý úsmev na tvári. Ale veľmi dúfam, že už je to za nami. Snáď už nikto ďalší nás tu nebude obťažovať, alebo sa nás snažiť fyzicky napadnúť.
Niekde v tomto rigidnom systéme chyba je. Bolo by fajn ju nájsť. Sú to len deti...
