Varenie. Hmmm. Čo o sebe napísať. Snáď len toľko, že za tie roky v manželstve som z núdze urobila cnosť.
Vyrastala som ako typické panelákové dieťa. Boli sme síce tri, ale ani jednu mama nepustila k hrncom.Do manželstva som išla s povzdychom ako zo scénky Pacho, Hybský zbojník: "Jáááj, ženy, čo nás to len čaká?!"
Takže, varím z povinnosti, aby sme hladom nepomreli, to však neznamená, že neviem do varenia vložiť srdce a kus lásky. Pečivo pečiem, lebo to kupované sa pomaly, ale isto už nedá jesť a cukrárčim preto, lebo ma to baví a má to kto jesť.
Mám veľmi rada našu tradičnú kuchyňu, pikantné veci a cestoviny na všetky spôsoby. Manžel zbožňuje moju ťahanú štrúdlu, dcéra moje lasagne a môj syn?...no tak to je tvrdý deväťročný oriešok...ten hocičo nezje a musím sa veľmi obracať, aby som sa mu z jedlom zavďačila. Už teraz ľutujem moju budúcu nevestu /snachu/...:)