Keď som bola malá, moja mamička ma do kuchyne veľmi nepúšťala. Vravela mi, že keď budem veľká, strávim v nej dosť času. Varí vynikajúco, je profesionálna kuchárka. Moje prvé jedlo po svadbe - nevydarené bryndzové halušky putovali do koša. Ale nevzdala som sa a bojovala s kuchárskymi knihami, s receptami z kalendárov a s receptami od kolegýň z roboty. Začalo ma to baviť a zistila som, že od mojej mamky som získala pozitívny vzťah k vareniu a odhalila som, v čom bolo jej tajomstvo, keď dokázala v kuchyni stráviť celý deň, aby nám s láskou vykúzlila úžasné jedlá a rozmaznávala nás rôznymi dobrotami od výmyslu sveta.
Ja sama som sa stala mamou štyroch úžasných detí. Synovia sú už väčší, občas niečo v kuchyni vykuchti, hlavne hranolky, kebab a podobné pre ich vekovú kategóriu "úžasné" jedlá, kde po tých výtvoroch zostáva kuchyňa v stave, ktorý si radšej nechcite predstaviť :) .
Dcérky sú ešte malé, no užívame si spolu spoločné varenie, ale hlavne pečenie. Staršia (6 r.) dcérka miluje prácu s cestom. Je veľmi šikovná, nebojí sa cesta. Pre mňa bolo dlho veľkým strašiakom. Jej pečené pirohy sú už v celej rodine vychválené a každý sa pýta, kedy zase budú. Mladšia (4 r.) dcérka miluje pomáhať hlavne s vianočným pečivom. Šúľka, plní, ozdobuje..., takmer ako v škôlke, len namiesto plastelíny sa hraje so skutočnými surovinami a potom tá radosť, keď sa to upečie a sama si svoje dielo môže aj zjesť.
Deti prácu v kuchyni neberú ako povinnosť, ale ako krásne strávený spoločný čas, na ktorý verím raz budú spomínať s láskou, keď ony budú kŕmiť brušká svojim rodinám a keď raz budú odovzdávať svoje kucharské skúsenosti svojim deťom.
Moje deti sú korením môjho života. Preto som si aj z ich začiatočný písmen (PEter, MAtúš, SImona, NIna a zo začiatočných písmen nášho priezviska KA...) vytvorila svoju prezývku.
Rada sa inšpirujem novými receptami a zároveň pri ich prezeraní relaxujem.
Z každého dobrého receptu mám obrovskú radosť a musím ho hneď aj vyskúšať. :)