Ako detská trauma a dlhodobý emocionálny stres ovplyvňujú naše telo

Genetika a stresové reakcie

Naše gény sú ako plány pre všetky biologické procesy v našom tele. A hoci trauma a stres nemenia samotnú DNA, menia to, ako sa tieto plány „čítajú“. 

Na genetickej úrovni sa tieto zmeny dejú cez epigenetické mechanizmy – ako prepínače, ktoré zapínajú alebo vypínajú gény.

Keď čelíme dlhodobému stresu, náš hlavný hráč je hypotalamo-hypofyzárno-nadobličková os (HPA os). Táto os riadi vylučovanie kortizolu, hormónu, ktorý nám pomáha zvládať stres. Ale problém nastáva, keď je kortizolu príliš veľa. Ak sme pod stresom dlhodobo, HPA os ide na plné obrátky a to vedie k:

• Zvýšenému zápalu v tele.
• Oslabeným imunitným funkciám.
• Poškodeniu mozgových štruktúr, ktoré sú dôležité pre pamäť a kontrolu emócií, ako hipokampus a prefrontálna kôra.

Epigenetika - otváranie a zatváranie našich génov

Epigenetika je fascinujúca veda o tom, ako prostredie, stres a naše skúsenosti menia spôsob, akým sa naše gény prejavujú, bez toho, aby sa zmenila samotná DNA. Predstavte si to ako záložky v knihe. Stres a trauma môžu tieto záložky posunúť – niektoré kapitoly sa čítajú stále dookola (gény sa aktivujú), iné sa preskočia (gény sa vypnú).

Jedným z mechanizmov je metylácia DNA – pridanie malých chemických skupín k DNA, čo spôsobuje „vypnutie“ určitých génov. Trauma v detstve môže napríklad viesť k zmenenej metylácii génu, ktorý riadi reakciu na stres (napríklad gén NR3C1). To znamená, že naše telo potom ťažšie zvláda budúci stres, čo nás robí náchylnejšími na problémy ako depresia a úzkosť.

Trauma, ktorá sa dedí a ovplyvňuje budúce generácie

To, čo si možno neuvedomujeme, je, že epigenetické zmeny môžeme prenášať na naše deti. Ak naši rodičia zažili extrémny stres, napríklad vojnu, zneužívanie alebo iné traumy, ich telo mohlo vytvoriť epigenetické „značky“, ktoré nám odovzdali. To môže znamenať, že aj keď my sami sme traumu nezažili, máme zvýšenú citlivosť na stres.

Fyzické aj psychické dôsledky

Dlhodobý stres a trauma ovplyvňujú nielen našu myseľ, ale aj telo. Chronický stres môže viesť k:

• Kardiovaskulárnym problémom – vysoký tlak, riziko infarktu.
• Poruchám imunitného systému – oslabená imunita, náchylnosť na infekcie.
• Psychickým problémom – depresia, úzkosť, PTSD.
• Problémom s pamäťou a učením – poškodenie mozgových centier spojených s pamäťou.

Ako sa dá zvládnuť stres a trauma?

Hoci zmeny spôsobené traumou môžu byť trvalé, existujú spôsoby, ako môžeme zvládať ich dôsledky. Tu je niekoľko praktických možností, ktoré nám môžu pomôcť. Terapia, mindfulness a cvičenie – áno, áno, vieme, už sme to počuli miliónkrát. Ale len preto, že to znie ako klišé, to neznamená, že to nefunguje. A navyše – vždy sa hodí pripomenúť, že niekedy je najťažší krok vôbec začať..

• Terapia: Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) alebo EMDR (terapia s očnými pohybmi) pomáha spracovať traumu a znižovať jej psychické následky.
• Mindfulness a meditácia: Tieto techniky znižujú hladinu kortizolu, zlepšujú našu kontrolu nad stresom a môžu dokonca pozitívne ovplyvniť epigenetické zmeny.
• Fyzická aktivita: Pravidelné cvičenie nám pomáha udržať stres pod kontrolou a zlepšuje neuroplasticitu – schopnosť nášho mozgu meniť sa a regenerovať.
• Sociálna podpora: Silné vzťahy s rodinou a priateľmi môžu byť kľúčové pri zvládaní stresu.
• Zdravý životný štýl: Strava bohatá na antioxidanty, omega-3, dostatok spánku a pohyb môžu zlepšiť našu celkovú pohodu.

Čo si z toho vziať?

Trauma a stres sú ako silný vietor, ktorý môže meniť náš vnútorný svet. Mení, ako fungujú naše gény, a niekedy si to nesieme so sebou celý život. Ale dobrá správa je, že máme možnosť tieto následky zmierniť – cez terapiu, mindfulness, pohyb a podporu blízkych.

Niekedy je najdôležitejším krokom len začať – uvedomiť si, čo nás ovplyvňuje, a vyhľadať pomoc, ak ju potrebujeme. Naše telo a myseľ majú obrovskú schopnosť prispôsobiť sa a meniť sa. Aj keď sa trauma a stres môžu zdať ako nepreniknuteľná hmla, nie je to príbeh bez nádeje. Každý malý krok, ktorý urobíme dnes, môže zajtra znamenať veľkú zmenu.