Nič lepšieho nepoznám, ako lokše starých mám. Zemiakové lokše sa nepodávajú len k husacine či kačacine. Výborné sú aj na sladko so slivkovým lekvárom a makom :)

Makové lokše

Uvarené a poriadne vychladnuté zemiaky (varím deň vopred a používame staré) na jemno postrúhame, jemne osolíme a postupne spracúvame s múkou.

Nepridávame veľa múky, len toľko koľko zemiaky znesú, aby lokše neboli tvrdé.

Z cesta urobíme valec ako knedlík.

Nakrájame na hrubšie kolieska.

Každé koliesko v múke na tenko vyvaľkáme. Príliš nepritláčať valček, cesto je jemné.

Vyvaľkané koleso položíme na teplú panvicu piecť. Nie príliš prudko, lepšie je pomaly.

Lokšu obrátime a opečieme aj z druhej strany. Lokše sa pekne odúvajú, vytvárajú kapsu, čo je znamenie, že múky bolo akurát.

Upečenú lokšu z panvice preložíme, panvicu ometieme od múky a dáme ďalšiu lokšu, ktorú sme medzi pečením tej prvej vyvaľkali. Robíme to postupne - smažíme a vaľkáme, lebo zemiakové cesto má tendenciu rednúť. Musela by sa prisypať múka a to už by boli tvrdšie a nie takéto fajnové. Každú lokšu z vrchnej strany ihneď pomastíme kačacou masťou. Odspodu sa omastí sama od tej pod ňou.

Lokše ukladáme na seba, aby tak rýchlo nevychladli. Takéto holé sa podávajú k mäsu.

Mäkučké lokše jemne potrieme slivkovým lekvárom a posypeme mletým makom zmiešaným s cukrom.

Naplnené lokše zrolujeme.

Hodnotenie

Zdieľaj



Pridaj sa




Komentáre

Zobraziť profil maja
~ 15.09.2013 - 18:50

Moja rec,nic lepsieho nepoznam ani ja,len ja ich nemam take tenke a makke ako na obrazku,ale ucim sa este stale.

Zobraziť profil jansam
~ 10.11.2013 - 18:54

Joj ,ale by som si dala.Doma sme to robili v trojici:mamička vaľkala, ja piekla na platničke a otec mastil a posýpal makom.Robili sme ich veľa, lebo to jedlo milujeme.

Zobraziť profil serpico
~ 28.01.2014 - 13:25

..pani serpicovej sa po určitom tréningu lokše takto "durdia", sú mäkučké, hebučké (nie nadarmo aj pani serpicovú sestry volajú "hebčok"), a hlavne, aj po zohriatí nič nestrácajú na kvalite, sú mäkučké, lahodné)...sú robené na klasickom šporheľte, a keď človek vie na ňom kúriť, varenie je jedna veľká rozprávka, aj jedlá pripravované na dreve sú také iné...isto to súvisí s minulosťou, mojim detstvom, vyrastal som v horárni...a už ako malý krpec (ani 4 roky som nemal) som "musel" doma pomáhať...mamina mi dala stoličku ku šporáku a ja som lekvár miešal...v v 4.-och kastróloch sa robil...ten z truskavcov bol famózny...a keď sa "cestička" začala robiť, hlásil som to mamine...a medzi miešaním som aj prikladal (starký mi maličkú sekerku zadovážil...helb som si vlastnoručne sklom v handričke zabalenom vyleštil )...ej, zlaté to časy boli...krásne detstvo mal malý serpico

Zobraziť profil nyja
~ 08.11.2014 - 11:48

mňáááááááááááááááááááááááám :-) nejedla som ich sto rokov... vlastne od detstva.
Pamätám si, že vtedy mi ani neboli také vzácne, keďže bývali raz za čas. Ale ešte viac mi chýbajú tatinove klobásky :-)

Zobraziť profil svetlany40
~ 12.12.2014 - 21:39

lokse milujem od detstva a tak som vcera valkala a vetrala a valkala ..... 😄😄😃