- Prihláste sa alebo sa zaregistrujte, aby ste mohli pridávať komentáre.
Nič lepšieho nepoznám, ako lokše starých mám. Zemiakové lokše sa nepodávajú len k husacine či kačacine. Výborné sú aj na sladko so slivkovým lekvárom a makom :)
Uvarené a poriadne vychladnuté zemiaky (varím deň vopred a používame staré) na jemno postrúhame, jemne osolíme a postupne spracúvame s múkou.
Nepridávame veľa múky, len toľko koľko zemiaky znesú, aby lokše neboli tvrdé.
Z cesta urobíme valec ako knedlík.
Nakrájame na hrubšie kolieska.
Každé koliesko v múke na tenko vyvaľkáme. Príliš nepritláčať valček, cesto je jemné.
Vyvaľkané koleso položíme na teplú panvicu piecť. Nie príliš prudko, lepšie je pomaly.
Lokšu obrátime a opečieme aj z druhej strany. Lokše sa pekne odúvajú, vytvárajú kapsu, čo je znamenie, že múky bolo akurát.
Upečenú lokšu z panvice preložíme, panvicu ometieme od múky a dáme ďalšiu lokšu, ktorú sme medzi pečením tej prvej vyvaľkali. Robíme to postupne - smažíme a vaľkáme, lebo zemiakové cesto má tendenciu rednúť. Musela by sa prisypať múka a to už by boli tvrdšie a nie takéto fajnové. Každú lokšu z vrchnej strany ihneď pomastíme kačacou masťou. Odspodu sa omastí sama od tej pod ňou.
Lokše ukladáme na seba, aby tak rýchlo nevychladli. Takéto holé sa podávajú k mäsu.
Mäkučké lokše jemne potrieme slivkovým lekvárom a posypeme mletým makom zmiešaným s cukrom.
Naplnené lokše zrolujeme.
Komentáre
Katarína Fedorová ~ 2. marec 2021 - 21:47
Lokše máme veľmi radi.... výborný recept.
sabishi ~ 1. december 2018 - 12:41
Prave som dorobila lokse podla tohto receptu a su uuuzasne. Dakujem za super receptik.
svetlany40 ~ 12. december 2014 - 10:39
lokse milujem od detstva a tak som vcera valkala a vetrala a valkala ..... 😄😄😃
nyja ~ 8. november 2014 - 12:48
mňáááááááááááááááááááááááám :-) nejedla som ich sto rokov... vlastne od detstva.
Pamätám si, že vtedy mi ani neboli také vzácne, keďže bývali raz za čas. Ale ešte viac mi chýbajú tatinove klobásky :-)
serpico ~ 28. január 2014 - 2:25
..pani serpicovej sa po určitom tréningu lokše takto "durdia", sú mäkučké, hebučké (nie nadarmo aj pani serpicovú sestry volajú "hebčok"), a hlavne, aj po zohriatí nič nestrácajú na kvalite, sú mäkučké, lahodné)...sú robené na klasickom šporheľte, a keď človek vie na ňom kúriť, varenie je jedna veľká rozprávka, aj jedlá pripravované na dreve sú také iné...isto to súvisí s minulosťou, mojim detstvom, vyrastal som v horárni...a už ako malý krpec (ani 4 roky som nemal) som "musel" doma pomáhať...mamina mi dala stoličku ku šporáku a ja som lekvár miešal...v v 4.-och kastróloch sa robil...ten z truskavcov bol famózny...a keď sa "cestička" začala robiť, hlásil som to mamine...a medzi miešaním som aj prikladal (starký mi maličkú sekerku zadovážil...helb som si vlastnoručne sklom v handričke zabalenom vyleštil )...ej, zlaté to časy boli...krásne detstvo mal malý serpico
jansam ~ 10. november 2013 - 7:54
Joj ,ale by som si dala.Doma sme to robili v trojici:mamička vaľkala, ja piekla na platničke a otec mastil a posýpal makom.Robili sme ich veľa, lebo to jedlo milujeme.
maja ~ 15. september 2013 - 8:50
Moja rec,nic lepsieho nepoznam ani ja,len ja ich nemam take tenke a makke ako na obrazku,ale ucim sa este stale.